Trollie farmy pred voľbami: Ako dezinformačné siete testujú slovenskú demokraciu

Komunálne a župné voľby 24. októbra 2026 aj parlamentné voľby o rok neskôr budú testom, ako dobre je Slovensko pripravené čeliť koordinovaným dezinformačným kampaniam. Slovensko má za sebou búrlivé mesiace. Protesty, referendum s neplatným výsledkom a čoraz hlasnejšie spory na sociálnych sieťach ukazujú, že verejný priestor je pod tlakom ako málokedy predtým. Do tejto atmosféry vstupujú dva volebné termíny, ktoré rozhodnú o smerovaní krajiny na najbližšie roky: 24. október 2026, kedy sa budú konať spojené komunálne a župné voľby, a rok 2027, keď je naplánované hlasovanie do Národnej rady SR. Práve v období medzi vyhlásením volieb a ich konaním sa podľa skúseností z celého sveta najviac aktivizujú takzvané trollie farmy, teda organizované siete, ktoré sa snažia umelo formovať verejnú mienku. Podľa prieskumu agentúry Ipsos považuje dezinformácie za bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko až 76 percent obyvateľov, čo je najvyššia hodnota od augusta 2023. Tento údaj sám osebe naznačuje, že téma nie je okrajová. Ľudia si uvedomujú, že niečo v online priestore nefunguje tak, ako by malo, aj keď nie vždy vedia presne pomenovať, čo konkrétne sa deje na pozadí.

„Čísla o tom, ako veľmi si ľudia uvedomujú riziko dezinformácií, ma nijako neprekvapujú. Problém je, že vedieť o hrozbe a vedieť ju rozpoznať v praxi, je stále veľký rozdiel,“ hovorí Jaroslav Oster.

Jaroslav Oster, súdny znalec v odbore IT, konzultant pre informačnú a kybernetickú bezpečnosť a prevenciu IT kriminality v spoločnosti Info consult, s.r.o. a predseda občianskeho združenia Preventista.

V tomto príspevku sa pozeráme na to, ako trollie farmy fungujú v slovenskom a českom prostredí, aké sú najznámejšie svetové prípady, ktorými sa dá slovenská skúsenosť porovnať, a čo z toho vyplýva pre voličov, kandidátov aj novinárov v mesiacoch, ktoré nás delia od oboch volieb. Analýza vychádza z podkladového materiálu, ktorý pripravil Jaroslav Oster, súdny znalec v odbore IT, konzultant pre informačnú a kybernetickú bezpečnosť a prevenciu IT kriminality v spoločnosti Info consult, s.r.o. a predseda občianskeho združenia Preventista. Oster sa dlhodobo venuje forenzii digitálnej stopy, vzdelávaniu súdnych znalcov aj zvyšovaniu bezpečnostného povedomia vo verejnej správe, zdravotníctve, komerčnom sektore a školstve. Spolupráca na tejto analýze vznikla prirodzene. Naša PR agentúra REXA & ROMAN PARTNERS sa v rámci svojej divízie Public Affairs dlhodobo venuje krízovej komunikácii pre mestá, inštitúcie aj firmy a čoraz častejšie rieši situácie, keď sa ich klient stane terčom koordinovaného, nepravdivého alebo zavádzajúceho obsahu online. Spojenie Osterovej technickej expertízy v oblasti digitálnej forenznej a bezpečnostnej analýzy s praktickými skúsenosťami agentúry z krízovej a reputačnej komunikácie tak ponúka pohľad, ktorý pokrýva problém komplexne: od rozpoznania koordinovanej kampane až po jej reálne zvládnutie v praxi.

Čo presne je trollia farma?

Pojem trollia farma sa v médiách často používa voľne, no v skutočnosti opisuje konkrétny jav: organizovanú skupinu ľudí alebo automatizovaných zariadení, ktorá koordinovane a spravidla za odmenu alebo v rámci politického či štátneho zadania vytvára dojem spontánnej, masovej podpory alebo odporu voči určitej téme, osobe či strane. Líši sa tak od bežného „trolla“, teda jednotlivca, ktorý provokuje z nudy, frustrácie alebo osobného presvedčenia bez väzby na organizovanú štruktúru.

Rozdiel medzi oboma javmi je dôležitý, pretože sa líši aj obrana proti nim. Kým jednotlivého provokatéra je možné jednoducho ignorovať alebo zablokovať, koordinovaná sieť pôsobí na úrovni celého informačného priestoru: zaplavuje diskusie, manipuluje algoritmy sociálnych sietí a vytvára ilúziu, že určitý názor zdieľa oveľa viac ľudí, než je v skutočnosti pravda.

Kľúčové taktiky:

•    Astroturfing: umelé vytváranie dojmu masovej, „trávnikovej“ podpory názoru, ktorý v skutočnosti zastáva len malá organizovaná skupina.

•    Koordinované neautentické správanie (CIB): sieť účtov, ktoré v presne zladenom čase zdieľajú rovnaké texty, obrázky alebo heslá, aby oklamali odporúčacie algoritmy platforiem.

•    Polarizácia a preťaženie priestoru: cieľom často nie je presvedčiť o jednej verzii pravdy, ale zahltiť diskusiu toľkými protichodnými verziami reality, že si ľudia prestanú dôverovať navzájom aj inštitúciám.

•    Mikrocielenie: prispôsobenie obsahu konkrétnej obci, regiónu alebo aj jednotlivému kandidátovi, čo je typické práve pre komunálnu úroveň.

Slovenská a česká realita: siete, nie kancelárske budovy

Ako vo svojej analýze upozorňuje Jaroslav Oster, na rozdiel od zahraničných príkladov sa v českom a slovenskom prostredí len zriedka objaví klasická „fabrika“ so stovkami zamestnancov na jednej adrese. Miestny model podľa neho funguje inak, a to cez decentralizované siete falošných profilov a cez komunitno-sektárske štruktúry, ktoré slúžia ako neformálny distribučný kanál pre naratívy prichádzajúce zväčša z ruského prostredia.

„Na Slovensku a v Česku nehľadajte kanceláriu plnú ľudí pri počítačoch. Funguje to skôr ako rozptýlená sieť, ktorá dokáže cudziu propagandu prevziať a zosilniť rýchlejšie, než je reálne možné ju vyvrátiť,“ vysvetľuje Oster.

Decentralizované trollie siete

Analytické organizácie ako Infosecurity.sk, Gerulata Technologies či Demagog.sk dlhodobo upozorňujú, že na česko-slovenskom internete pôsobia koordinované siete falošných profilov, v ktorých sa kombinujú boty so živými administrátormi. Tieto siete nečerpajú prostriedky z jednej centrály, ale preberajú a masívne zosilňujú naratívy, ktoré majú pôvod v ruskej štátnej propagande, často prepojené s dezinformačnými webmi alebo konkrétnymi politickými aktérmi. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj Telegram. Analýza Infosecurity upozorňuje, že táto platforma sa vyznačuje nízkou mierou transparentnosti a regulácie obsahu, prevažuje na nej toxický obsah a v uzavretých skupinách môže dochádzať k radikalizácii aj priamej manipulácii používateľov, a to práve preto, že mimo verejných diskusií unikajú pozornosti novinárov aj bezpečnostných zložiek.

Aktuálny stav: čo ukazujú dáta z posledných mesiacov

Regionálna mediálna sieť pôsobiaca vo viacerých krajských mestách (Prešov, Žilina, Trnava, Nitra, Bratislava) zaznamenala od začiatku roka, keď na Slovensku prebiehali prvé protesty, výrazný nárast kontroverzných komentárov pod spravodajskými článkami. Podľa jej vlastného vyhodnotenia bolo toxických až približne 30 percent komentárov, pričom veľká časť pochádzala z falošných účtov alebo od koordinovaných trollov. Typickým znakom, ktorý tieto redakcie opisujú, je situácia, keď lokálnu tému z jedného mesta zrazu komentujú profily hlásiace sa k úplne inej časti Slovenska, teda ľudia, ktorí daný web nikdy predtým nesledovali. Ide o jeden z rozpoznávacích znakov koordinovaného pôsobenia: falošné alebo neautentické profily sa zapájajú do diskusií, s ktorými nemajú žiadnu skutočnú súvislosť, iba aby vyvolali konflikt alebo odviedli pozornosť od pôvodnej témy.

Prečo sú práve komunálne voľby zraniteľné?

Verejná debata o dezinformáciách sa dlho sústredila na celoštátnu alebo medzinárodnú úroveň: prezidentské voľby, referendá, veľké politické strany. Komunálne a župné voľby pritom majú niekoľko vlastností, vďaka ktorým sú pre koordinované kampane paradoxne jednoduchším cieľom.

•    Nižšia mediálna kontrola: malé obce a mestá často nemajú vlastnú investigatívnu žurnalistiku, ktorá by dokázala rýchlo overiť šíriaci sa naratív alebo kompromitujúci materiál o kandidátovi.

•    Menší počet hlasov na zvrátenie výsledku: v obecnom zastupiteľstve alebo pri voľbe starostu môže aj relatívne malá, ale hlasná online kampaň ovplyvniť vnímanie kandidáta u rozhodujúcej menšiny voličov.

•    Osobné cielenie: na rozdiel od celoštátnej politiky sa dá útok na komunálneho kandidáta ľahšie prispôsobiť konkrétnej osobe, jej rodine, minulosti či miestnym kauzám, čo pôsobí presvedčivejšie ako všeobecná propaganda.

•    Slabšia inštitucionálna príprava: veľké celoštátne kampane majú fact-checkingové tímy aj právne oddelenia, malé kandidátky na starostu spravidla nie.

„Práve v malej obci sa dá jeden falošný príspevok o starostovi rozniesť skôr, než ho niekto stihne vyvrátiť. Lokálne médium, ktoré by informáciu overilo, tam často jednoducho chýba,“ konštatuje Oster.

Zákon o volebnej kampani (č. 181/2014 Z. z.) stanovuje presné hranice kampane. Tá sa pri komunálnych a župných voľbách 2026 začala zverejnením rozhodnutia o vyhlásení volieb a končí sa 48 hodín pred ich konaním. Práve toto oficiálne definované obdobie je čas, keď sa podľa skúseností z iných krajín intenzita koordinovaných kampaní najviac zvyšuje a keď je zároveň najťažšie stihnúť akúkoľvek nápravu, keďže do volieb ostáva málo priestoru.

Novinkou volieb 2026 je centrálny elektronický register kandidátov, ktorý má voličom prvýkrát umožniť overiť si všetkých registrovaných kandidátov na jednom mieste. Z pohľadu obrany proti dezinformáciám ide o pozitívny krok. Transparentný, ľahko dostupný zdroj overených informácií sťažuje šírenie falošných tvrdení o tom, kto vlastne kandiduje a za akú stranu.

„Komunálna politika je dnes rovnako krehká na reputáciu ako ktorákoľvek značka. Jeden nepravdivý príspevok dokáže za pár hodín zničiť dôveru, ktorú si kandidát alebo inštitúcia budovali roky. Práve preto odporúčame klientom mať pripravený krízový komunikačný plán ešte skôr, než ho budú reálne potrebovať,“ hovorí Nina Lednická, CEO REXA & ROMAN PARTNERS.

Nina Lednická, CEO CEO REXA & ROMAN PARTNERS

Svetové prípady, ktoré stojí za to poznať

Slovenská skúsenosť nie je ojedinelá. Zdôrazňuje to aj Jaroslav Oster, ktorý vo svojom podklade zámerne zaraďuje slovenský a český kontext do širšieho medzinárodného rámca. Vo svete existuje niekoľko dôkladne zdokumentovaných prípadov profesionálnych trollích fariem, ktoré podľa neho ukazujú, aké podoby môže toto odvetvie nadobudnúť: od štátom financovaných operácií až po čisto komerčné podniky.

Petrohradská Agentúra pre výskum internetu (Rusko)

Najznámejším prípadom zostáva ruská Agentúra pre výskum internetu (IRA), spájaná s dnes už zosnulým Jevgenijom Prigožinom. Jej pôsobenie zdokumentovali investigatívni novinári, napríklad Ľudmila Savčuková, ktorá sa do siete infiltrovala, aj vyšetrovanie amerického zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Muellera. Podľa týchto zistení pracovali v petrohradskej budove stovky zamestnancov na zmeny, vytvárali tisíce falošných profilov na Facebooku, Twitteri (dnes X) a Instagrame a zakladali extrémistické skupiny na oboch stranách politického spektra v USA aj Európe s cieľom prehĺbiť polarizáciu spoločnosti.

Mestečko Veles (Severné Macedónsko)

Pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016 novinári z BuzzFeed News a OCCRP odhalili, že desiatky senzačných dezinformačných webov zameraných na americké publikum prevádzkovali mladí ľudia z malého mesta Veles. Ich motiváciou nebola geopolitická ideológia, ale čisto finančný zisk z reklamy typu AdSense. Zistenia ukázali, že senzačné a klamlivé titulky prinášali násobne vyššiu návštevnosť, a teda aj zárobok, než seriózne spravodajstvo.

Rally Forge a Turning Point Action (Arizona, USA)

V roku 2020 odhalil denník The Washington Post trolliu farmu, ktorú prevádzkovala firma Rally Forge pre konzervatívnu organizáciu Turning Point Action v Arizone. Podľa tohto zistenia si organizácia najímala mladých ľudí, vrátane neplnoletých, ktorí dostávali zaplatené za masové šírenie manipulatívnych komentárov a dezinformácií z osobných aj falošných účtov na podporu vybraných politických kandidátov.

Filipíny a juhovýchodná Ázia

Rozsiahle odhalenia zo strany spoločnosti Meta aj akademických štúdií ukázali, že Filipíny sa stali svetovým centrom outsourcovaného komerčného aj politického trollingu. Pôsobia tam agentúry, ktoré si možno najať na diskreditáciu politických protivníkov, vedenie politických kampaní alebo manipuláciu s hodnotením produktov. Spoločným menovateľom všetkých týchto prípadov je jedno: bez ohľadu na to, či ide o štátom riadenú operáciu, komerčný biznis alebo ideologicky motivovanú skupinu, výsledný efekt na verejnú diskusiu je rovnaký. Umelo nafúknutý dojem podpory, rozdelená spoločnosť a oslabená dôvera v to, čo je overiteľné.

Nová premenná: umelá inteligencia a deepfake videá

Slovenské ministerstvo vnútra pred jesennými voľbami 2026 samo upozornilo na riziko falošných deepfake videí, ktoré vytvárajú nebezpečnú ilúziu reality. Tam, kde v minulosti trollie farmy potrebovali desiatky až stovky ľudí na písanie textov a komentárov, dnes stačí menší tím, ktorý dokáže pomocou generatívnej umelej inteligencie vyprodukovať vierohodne vyzerajúce fotografie, hlasové nahrávky alebo krátke videá s kandidátmi hovoriacimi veci, ktoré nikdy nepovedali.

„Kým donedávna trollia farma potrebovala desiatky ľudí, dnes stačí jeden notebook a pár hodín práce s nástrojmi umelej inteligencie, aby vznikol vierohodný falošný záznam kandidáta,“ upozorňuje Oster.

Pre komunálnu úroveň to znamená nové riziko: kým celoštátne médiá majú kapacitu overiť pravosť videa s ministrom, starosta menšej obce sa proti podobne sofistikovanému falzifikátu bráni len ťažko a pomaly. Čas potrebný na vyvrátenie klamstva je pritom v posledných dňoch pred voľbami najdrahší.

Ako rozpoznať koordinovanú kampaň?

Neexistuje jednoduchý test, ktorý by so stopercentnou istotou odhalil trollí účet, no niekoľko opakujúcich sa znakov, ktoré popisujú analytici aj redakcie, môže poslúžiť ako orientačný kompas.

•Profilová fotografia je buď extrémne kvalitná, no zároveň generická, stiahnutá z internetu alebo vygenerovaná umelou inteligenciou.

•Účet bol založený krátko pred začiatkom kampane alebo má minimálnu históriu aktivity spred tohto obdobia.

•Rovnaký text, obrázok alebo heslo sa objaví takmer súčasne pod viacerými, zdanlivo nesúvisiacimi príspevkami.

•Profil komentuje diskusiu o obci alebo regióne, s ktorým podľa vlastných údajov nemá žiadnu súvislosť.

•Komunikácia je emocionálne vyhrotená, no obsahovo plytká. Cieľom je vyvolať reakciu, nie viesť argumentačnú výmenu.

Pre voličov aj novinárov platí jednoduché pravidlo: čím emotívnejšia je reakcia, ktorú príspevok vyvoláva, tým viac stojí za to overiť si zdroj skôr, než sa zdieľa alebo komentuje ďalej.

Odporúčania Jaroslava Ostera pre kandidátov a inštitúcie

Obrana proti koordinovaným dezinformačným kampaniam nie je len úlohou spravodajských služieb. Jaroslav Oster, ktorý sa ako súdny znalec a konzultant pre kybernetickú bezpečnosť dlhodobo venuje aj prevencii IT kriminality a vzdelávaniu v tejto oblasti, formuluje na základe svojej praxe niekoľko konkrétnych odporúčaní pre nadchádzajúce voľby.

„Neexistuje jedno opatrenie, ktoré by problém vyriešilo. Funguje len kombinácia informovaného voliča, pripraveného kandidáta a redakcie, ktorá si dá tú prácu overiť zdroj skôr, než niečo zverejní,“ hovorí Oster.

Odporúčanie pre kandidátov

• Oster odporúča vopred si pripraviť jednoduchý komunikačný postup pre prípad, že sa o kandidátovi začne šíriť falošný materiál. Podľa neho je rýchla, vecná reakcia vždy účinnejšia než mlčanie, ktoré priestor pre špekulácie skôr predĺži.

„Mlčanie pri falošnom obvinení pôsobí horšie než akákoľvek rýchla, aj keď nedokonalá reakcia. Ticho si ľudia veľmi často vysvetlia ako priznanie,“ dodáva Oster.

• Kandidátom tiež odporúča viesť si vlastnú jednoduchú evidenciu podozrivých útokov (dátum, obsah, zdrojový profil). V prípade potreby ju možno odovzdať polícii alebo platforme ako podklad na vyšetrenie.

Pre obce, mestá a inštitúcie

• Nový centrálny register kandidátov, ktorý sa prvýkrát použije pri voľbách 2026, považuje Oster za užitočný nástroj. Odporúča, aby naň obce a mestá aktívne odkazovali ako na overený zdroj, ku ktorému sa dá vrátiť pri pochybnostiach o kandidatúre.

• Obecným a mestským úradom Oster odporúča vopred a viditeľne komunikovať, kde občania nájdu overené oficiálne informácie o priebehu volieb. Zníži sa tak priestor na zámerné zavádzanie o termínoch, mieste alebo spôsobe hlasovania.

Rok medzi dvoma voľbami

Komunálne a župné voľby 24. októbra 2026 budú prvým testom v sérii, ktorá pokračuje voľbami do Národnej rady SR o rok neskôr. Skúsenosti zo Slovenska, Česka aj zo sveta ukazujú jeden spoločný vzorec: koordinované siete, či už ide o sektárske hnutia, decentralizované botnety, štátom financované agentúry alebo čisto komerčné podniky, sa neriadia ideológiou samou osebe, ale snahou ovplyvniť to, ako si ľudia myslia, že premýšľa väčšina. Práve preto najúčinnejšou obranou nezostáva jedno opatrenie, ale kombinácia informovaného voliča, transparentných inštitúcií (ako je nový register kandidátov), pripravených kandidátov a pozorných redakcií. Rok, ktorý delí obe voľby, tak nebude len obdobím politických kampaní, ale aj skúškou toho, nakoľko je slovenská verejná diskusia odolná voči pokusom o jej umelé formovanie.

„Rok medzi komunálnymi a parlamentnými voľbami nebude len kampaňou. Bude testom, či sa z doterajších skúseností niečo naučíme,“ uzatvára Jaroslav Oster.

Často kladené otázky o trollích farmách

Čo je trollia farma?

Trollia farma je organizovaná skupina ľudí alebo automatizovaných účtov, ktorá koordinovane a spravidla za odmenu alebo na politické či štátne zadanie vytvára dojem spontánnej masovej podpory alebo odporu voči určitej téme, osobe alebo strane. Na rozdiel od bežného trolla nejde o jednotlivca, ale o riadenú štruktúru.

Ako sa líši trollia farma od bežného internetového trolla?

Bežný troll provokuje z nudy, frustrácie alebo osobného presvedčenia a možno ho ignorovať alebo zablokovať. Trollia farma pôsobí na úrovni celého informačného priestoru: zaplavuje diskusie, manipuluje algoritmy sociálnych sietí a vytvára ilúziu, že určitý názor zdieľa oveľa viac ľudí, než je pravda.

Kedy sa konajú komunálne a župné voľby 2026 na Slovensku?

Spojené komunálne a župné voľby sa konajú 24. októbra 2026. Volebná kampaň sa začala zverejnením rozhodnutia o vyhlásení volieb a končí sa 48 hodín pred ich konaním. O rok neskôr, v roku 2027, sú naplánované voľby do Národnej rady SR.

Ako rozpoznám trollí účet na sociálnych sieťach?

Medzi typické znaky patrí generická alebo umelou inteligenciou vygenerovaná profilová fotografia, účet založený krátko pred kampaňou, rovnaký text zdieľaný takmer súčasne viacerými profilmi, komentovanie diskusií o regióne, s ktorým profil nemá žiadnu súvislosť, a emocionálne vyhrotená, no obsahovo plytká komunikácia.

Ako sa môže kandidát brániť proti dezinformačnej kampani?

Základom je vopred pripravený krízový komunikačný plán, rýchla a vecná reakcia namiesto mlčania a jednoduchá evidencia podozrivých útokov s dátumom, obsahom a zdrojovým profilom, ktorú možno odovzdať polícii alebo platforme ako podklad na vyšetrenie.

REXA & ROMAN PARTNERS a Public Affairs

REXA & ROMAN PARTNERS dlhodobo sleduje legislatívne, mediálne a bezpečnostné riziká, ktoré môžu ovplyvniť reputáciu miest, obcí, inštitúcií aj firemných klientov. Práve preto agentúra spolupracovala na zverejnení tejto analýzy s expertom Jaroslavom Osterom. V období medzi komunálnymi voľbami 2026 a parlamentnými voľbami 2027 považujeme prípravu kandidátov a inštitúcií na koordinované dezinformačné kampane za jednu z kľúčových tém strategickej komunikácie. V REXA & ROMAN PARTNERS poskytujeme krízovú komunikáciu, Public Affairs a Data Intelligence analýzy, ktoré klientom pomáhajú identifikovať riziká skôr, než sa z nich stane kríza.